Ako Veronika schudla 18 kg popri 4 deťoch a objavila svoju vášeň v Pole Dance
Niečo o Veronike:
Veronika má 36 rokov a 4 deti. Pracuje v pohybovom centre, kde vedie malé skupinky žien (zvyčajne ženy po pôrode), s ktorými cvičí a pomáha im napríklad s popôrodnou diastázou, alebo skrátka dostať sa po pôrode do formy.
Málokto by však pri pohľade na jej krásnu štíhlu sexi postavu povedal, že kedysi mala aj ona celých 18 kíl tuku navyše a že ani jej sa to zo začiatku nedarilo zmeniť.
A hoci jej vtedy ľudia hovorili, že po 4 deťoch “má právo mať nadváhu” – ona sa nedokázala zmieriť s tým, že sa bude do konca života cítiť príšerne a nahovárať si, že by mohlo byť aj horšie.
Ako sa jej podarilo schudnúť:
Po mnohých neúspešných pokusoch a.k.a. “3 dni sa mi darí, na 4-tý to pokazím” = sa rozhodla začať úplne inak.
Najprv si dala 2-mesačný reset hlavy (neprejedala sa a cvičila naďalej, ale prestala tomu venovať toľko pozornosti.) Skrátka chcela si to premyslieť, kým do toho pôjde naplno.
Vďaka tomu si uvedomila, že to, čo chce = je byť šťastnou. A to síce nedosiahne nadváhou ale ani hladovaním alebo jedením jedál, ktoré jej nechutia.
A tak si nastavila stravu tak, aby jej nielen pomohla schudnúť, ale aby ju aj chuťovo uspokojila – a tým by v tom vedela pokračovať dlhodobo.
Aké výsledky zatiaľ dosiahla:
Veronika schudla 18 kg a vyzerá super dokonca aj po 4 deťoch!
Už si nemusí hodinu znechutená vyberať, čo si oblečie.
A to, čo sa mne páči najviac je, že vďaka schudnutiu a cvičeniu, objavila svoju vášeň v Pole Dance!
Schudnúť totiž nie je len o tom, že vyzeráme lepšie. Chudnutie nám môže priniesť nové nečakané možnosti, ako žiť svoj život viac naplno a robiť to, čo nás baví – bez toho, aby nás naše telo obmedzovalo.
U niekoho to môže byť jazda na koni. Niekto iný chce zase učiť deti lyžovať, plávať či cvičiť.
Chcem ti tým povedať, že nechudneme preto, aby sme potom iba ležali na gauči a nudili sa. Robíme to preto, aby sme žili krajší život. A to isté sa podarilo aj Veronike.
AKO NA TOM BOLA NA ZAČIATKU:
POČÍTANIE BUCHIET K OBEDU: “ZASTAVILA SOM SA PRI ČÍSLE 11”
Ako dieťa bola Veronika malé štíhle dievčatko.
Zaujímavé, ako nevinne to vždy začne, že?
Keď mala však niečo okolo 14 rokov, jej váha sa začala postupne zvyšovať. Paradoxné bolo, že narozdiel od mnohých dievčat, ktoré začnú panikáriť a skúšať diéty hneď ako niekto čo i len naznačí, že nie sú dokonalé – ona ignorovala akékoľvek poznámky o svojej váhe.
Verila, že je štíhla a že nemá problémy s váhou.
Až kým jej už aj mamka nenaznačila, že by mala trochu ubrať porcie.
“Pamätám sa, ako mi moja mamina naznačila, že by som si mala dávať pozor na veľkosť porcie, ktorú zjem, že sa jej to zdá už trocha za hranou. Vtedy som si povedala: “Čooooo? Veď ja vôbec nejem veľa.”
“No už mi to začalo vŕtať v hlave a tak som si raz pred jedným obedom, kedy sme mali domáce parené buchty povedala, že si ich budem počítať. Zastavila som sa pri čísle 11 – aj to len preto, že som si povedala: “Fuuu, to je už asi vážne dosť veľa.”
Vtedy si vstúpila do svedomia a začala prehodnocovať prístup k jedlu. Prešlo niekoľko rokov a Veronike sa za ten čas podarilo schudnúť.
“S POZITÍVNYM TESTOM ODIŠLA MOJA SEBADISCIPLÍNA DO TEPLÝCH KRAJÍN”
Keď sa rozhodla mať prvé bábätko, začala byť v stravovaní ešte disciplinovanejšia ako predtým.
Až kým neprišiel pozitívny tehotenský test:
“Predtým, ako som sa rozhodla otehotnieť, svoju stravu som celú prekopala. Zaradila som do nej tuky vo forme orechov, semienok, kvalitných lisovaných olejov.
Otehotnieť sa mi podarilo veľmi rýchlo, no s pozitívnym testom odišla moja sebadisciplína do teplých krajín a ja som začala jesť hlava nehlava, ako po nebohom. Zle mi nebývalo, takže som jedla a veľa veľa veľa.
Počas tehotenstva som pribrala vyše 20 kg. A nie, nebola to voda, žiadne opuchnutie, všetko kvalitne vybudovaný tuk.
Pôrodom mi odišlo do 5, takže… no… čistá katastrofa.”
“DRUHÉ, TRETIE, ŠTVRTÉ TEHOTENSTVO A JA SOM SI TAK PEKNE KYSLA A KYSLA”
Po prvom bábätku prišlo druhé, tretie a štvrté… až sa Veronika dostala na váhu 66 kg.
Tu sa na chvíľu zastavme, pretože si viem predstaviť reakciu:
“Iba 66 kg? Ja mám 87. Čo by som ja dala za 66 kg…”
Baby, postavu človeka neurčuje len váha. Ak má niekto útlejšiu postavu a vysoké % tuku, aj pri výške 161 cm a 66 kg môže mať 18 kg nadváhy. 🙂
“Do toho druhé, tretie, štvrté tehotenstvo a ja som si tak pekne kysla a kysla. Moje váhové maximum pri výške 161 cm bolo 66 kg, ale percento tuku bolo zrejme dosť vysoké. Nie, vôbec som sa necítila dobre.”
“NOSIŤ TEHOTENSKÉ RIFLE POL ROKA PO PÔRODE ASI NIE JE SEN ŽIADNEJ ŽENY”
Ľudia z jej okolia sa ju snažili povzbudiť tým, že mať po 4 deťoch takú postavu, nie je až taká katastrofa a že má právo mať kilá navyše.
Chápem, ako to mysleli. Ale to je ako hovoriť človeku v Indii, že v jeho krajine je normálne byť hladný, že to nie je hanba = možno je to pravda, ale nezasýti ho to.
To isté platí pri našej postave:
Hlad a smäd nie sú naše jediné potreby, ktoré potrebujeme naplniť. Jednou z ďalších je aj cítiť sa dobre vo vlastnom tele. A to sa dá s 18-timi kilami navyše len veľmi ťažko.
Ak si na tom teraz podobne, ako bola kedysi Veronika, určite ti odporúčam oceniť to, čo máš, oceniť to, že máš detičky, že sú zdravé a že máš “len” 18 kg navyše a nie 44 kg…
Ale potom si pripomenúť, že sú aj ďalšie od-prírody-dané potreby, ktoré máš a že ak ich budeš ignorovať, nikdy nebudeš úplne spokojnou a šťastnou.
Podobne si to všimla aj Veronika:
“Ľudia sa tvárili, že na to, že mám 4 deti to je celkom fajn, a nie je to až taká katastrofa, že vlastne mám na to právo mať kilá navyše.
V rámci zachovania zdravého rozumu som im aj chcela uveriť, no pohľad na akúkoľvek fotku ma ubezpečoval, že to vôbec nie je pár nevinných kíl navyše a ja vyzerám príšerne.
Nosiť tehotenské rifle pol roka po pôrode asi nie je sen žiadnej ženy, no moje brucho mi nedovoľovalo ten luxus zapnúť gombík na tých klasických.
Maskovanie brucha voľnými neforemnými tričkami, určenými pre 50-tničky tiež nebolo mojím snom. No nič iné mi neostávalo, ak som nechcela moje faldy ukazovať na svetlo sveta.”
“Z ČASU NA ČAS MA PREPADLI ČIERNE MYŠLIENKY, ŽE SOM ODSÚDENÁ K NADVÁHE UŽ DO SMRTI”
Už 3 mesiace po 4-tom pôrode sa Veronika aktívne snažila schudnúť. Ale hlava veľmi neposlúchala:
“3 dni na kalorických tabuľkách a na štvrtý som dala na raňajky 2 veľké balenia cookies, na desiatu Horalky a tak až do večera.
Nerozumela som tomu: kam sa vytratila moja pevná vôľa? Ako je to možné, že si neviem rozkázať a tá chuť na cukor je taká obrovská, že zatieni víziu môjho cieľa?
Z času na čas ma prepadlo zúfalstvo a čierne myšlienky, že som odsúdená k nadváhe už do smrti. No nedokázala som sa s tým zmieriť, a svoj boj som začala vždy od začiatku. Neuveriteľne ma to vyčerpávalo.”
AKO SA JEJ PODARILO SCHUDNÚŤ:
RESET MYSLENIA = CHCEM CHUDNÚŤ TAK, ABY MI JEDLÁ CHUTILI
Ak sa pri niečom rozhodneme, že to nevzdáme – to ešte neznamená, že to dosiahneme. Nevzdať sa znamená len to, že to budeme skúšať, kým nezomrieme.
Je to ako keď sa snažíš odomknúť dvere nesprávnym kľúčom. Môžeš byť aj na 1000% odhodlaná, ale ak to budeš neustále robiť rovnakým spôsobom, a rovnakým kľúčom ako doteraz – pravdepodobne budeš rovnako zlyhávať.
Niečo podobné sa pol roka dialo Veronike, až kým si nepovedala, že tadiaľto cesta nevedie a neskúsila ísť na to inak:
“Po asi pol roku kolotoča pádov a neustálych začiatkov som si povedala, že takto to ďalej nejde. Potrebujem žiť život a hlavne byť šťastná a spokojná žena a matka svojich detí.”
“Povedala som si, že potrebujem reset od riešenia výčitiek a neustálych zápasov. Dala som si 2 mesiace úplný psychický oddych, nič neriešenie – s tým, že som vedela, že keď sa do toho pustím, tak to proste klapne.”
Trochu som sa bál, keď použila slovo “reset”, pretože poznám pár žien, ktoré by si z toho urobili posledné 2-mesačné Vianoce, napiekli koláče, nakúpili sladké… veď keď reset, tak poriadny, nie?
Čo by bolo zábavné, až kým by nebolo.
Veronika mi to však rýchlo vysvetlila:
“Resetom som myslela reset hlavy. Prestala som vážiť jedlo, proste som si potrebovala vyčistiť hlavu. Neprejedala som sa, rovnako som sa nevzdala pohybu a pravidelne cvičila. Len ten stres som potrebovala vypustiť, takže som sa sústredila na iné veci.”
“NAJDÔLEŽITEJŠIE BOLO UVEDOMENIE: POTREBUJEM BYŤ ŠŤASTNÁ. CHCEM MAŤ ZO ŽIVOTA RADOSŤ”
Počas tohto obdobia prišla na tento skvelý postreh:
“Najdôležitejšie bolo uvedomenie: Potrebujem byť šťastná. Chcem mať zo života radosť. Už som raz taká, neviem prežiť život s pocitom, že však mohlo by byť aj horšie.
To bol zrejme dôvod toho, prečo som zlyhávala na ceste za vlastnou premenou. Túžba po zmene síce bola veľká, ale pocit, že nemôžem to, čo milujem, bol mojou brzdou a prekážkou.
Ak som chcela byť úspešná, musela som si veci zariadiť tak, aby som sa stále mala na čo tešiť. Aj na to jedlo. Muselo mi chutiť.”
JEJ TAJOMSTVO Č.1: POHĽADAJ SI RECEPTY, ČO TI BUDÚ AJ CHUTIŤ
Jedným zo základov jej úspechu bolo to, že si našla recepty, ktoré boli nielen výživné ale aj chutné.
Ako Fitness Coach si všímam, že mnoho žien nevenuje príliš veľa času výberu receptov. Skrátka vedia, že majú jesť zeleninu a bielkoviny – a tak len namiesto sacharidových príloh, nakrájajú k mäsu pár paradajok a papriku.
Či je to účinné pri chudnutí? Áno. Ale to nás baví tak 3 dni. Skôr či neskôr nás to jedlo začne nudiť. Prestane nám chutiť, prestane nás baviť chystať si to a prestaneme sa na to tešiť.
Na druhej strane nechceme mať nadváhu. A tak sa opakuje kolotoč medzi chvíľkovým dodržiavaním a zlyhávaním.
Lenže problém nie je v samotnom chudnutí. Problém je v nudných jedlách. V tom, že máme pocit, že je to jediná možnosť.
Čo ak nie je? Podmienkou chudnutia je kalorický deficit. Ale nikde sa tam nepíše, že musíš jesť len surový neochutený petržlen.
Pozri, ako k tomu dospela ona:
“Nechcela som ostať tučná, nechcela som sa obliekať pomaly do vriec. Zároveň sa stravovať tak, že z jedla nemám žiaden pôžitok.
Ja milujem pôžitok z dobrého chutného jedla, preto keď som sa stravovala podľa nejakých striktných pravidiel, po pár dňoch som sa zobudila vyslovene smutná.
Že či mi to všetko stojí za to, keď sa ani na dobré jedlo nemôžem tešiť a do konca života sa budem tlačiť kuracími prsami na vode.”
“Snažila som sa vytvoriť si taký spôsob stravovania, ktorý by uspokojoval moju potrebu užívať si jedlo a zároveň pri ňom budem chudnúť.”
Jedným z jej skvelých tipov je nechať si to najchutnejšie (ale stále výživné) jedlo na koniec dňa. Skúšal som to niekoľko týždňov a sám ti môžem potvrdiť, že to má silný psychologický efekt.
Ak vieš, že ťa večer čaká niečo veľmi chutné na čo sa môžeš tešiť, tak oveľa ľahšie sa ti zvláda dodržiavať stravu počas dňa. Oveľa ľahšie dokážeš povedať blbostiam nie, pretože vieš, že keď prídeš domov, vychutnáš si to svoje.
“Mám rada sladké a tak som si vytvárala jedlo, ktoré by ma uspokojilo a zároveň nebolo kaloricky natoľko bohaté, že by toho bolo tak pod jeden zub.
Zistila som, že pre mňa je najideálnejšie, ak si na večeru nechám dostatok priestoru na veľké a chutné jedlo, kľudne aj sladké jedlo. A tak keď mi cez deň prišla chuť na Horalku, neupadala som do zúfalstva pri predstave, že na večeru zase len kuracie cecky na vode so zeleninou a ja – neuspokojená – potom ľahnem do postele.
Lebo presne to, že mi chýbala vízia naplnenia radosti z dobrého a chutného jedla, ma potom dohnalo k tomu, že som sa z tej frustrácie natlačila hlava nehlava blbosťami, nech už ten život za niečo stojí.”
Samozrejme to neznamená mať na večeru cheat meal. Veronika si dala záležať, aby aj to chutné jedlo bolo v prvom rade výživné a kaloricky tak akurát.
Boli to jedlá ako pšenovo-maková kaša s pokrájaným banánom alebo ovseno-banánové palacinky – nie buchty s lekvárom a škoricovým cukrom. 😉
AKO ZAČALA SO ZMENOU STRAVY: KALORICKÉ TABUĽKY SÚ LEN RADCA, ALE TY SI ŠÉF
“Začala som si veci vážiť a hlave začala som sledovať ako to, čo zjem a koľko toho zjem – vplýva na mňa – ako vládzem a ako sa subjektívne cítim.
Kalorické tabuľky mi vypočítali určitú hodnotu príjmu, ale ja som sa cítila pomerne slabá.
Tak som urobila nejaké zmeny, zaradila viac komplexných sacharidov a mierne navýšila príjem.
Cítila som sa lepšie a stále pomaly chudla, tak som usúdila, že takýto príjem je pre mňa vhodný. Kalorické tabuľky sú síce dobrý radca, ale človek musí prihliadať aj na vlastné pocity a sledovať, ako jedálniček ovplyvňuje jeho fungovanie v živote.”
AKO VYZERÁ JEJ STRAVOVANIE POČAS DŇA (2 PRÍKLADY)
1. Príklad jej stravovania počas dňa:
Prvé jedlo (cca 10:00) = miešané vajíčka s trochou kvalitne-prerastenej slaninky so zeleninovou oblohou (uhorka, paradajka, šalát, paprika)
Druhé jedlo (obed) = morčacie mäso (250g) na prírodno + kopček basmati ryže + v trúbe na kvapke oleja opečená zelenina (mrkva, hokkaido, cukina, zeler), ochutená bylinkami
Tretie jedlo (večera) = v mise pšenovo-maková kaša s pokrájaným banánom (2ks) posypaná hŕsťou goji
2. Príklad jej stravovania počas dňa:
Prvé jedlo (desiata) = stredne tučný biely jogurt zmiešaný s veľkou hrsťou posekaných kešu orechov
Druhé jedlo (obed) = špenátovo-syrový prívarok s opečenými batátmi a varenými vajíčkami
Tretie jedlo (večera) = ovseno-banánové palacinky (ovsené vločky, 2 banány, vajíčko, polotučné mlieko) plnené zmixovaným tvarohom na sladko a potreté arašídovým maslom
AKO ZAVIEDLA STRAVU DO RODINY
Už sme spomínali, že Veronika má 4 detičky.
Ako dokázala zaviesť nové stravovanie do rodiny? Veď vieš – stíhať to a nezblázniť sa?
Ako prvé si ujasnila, že zdravie (či už jej alebo celej rodiny) je pre ňu dôležité:
“Vedela som, že ak chcem zmeniť svoje telo, musím pre to niečo spraviť a usporiadať si priority. Deťom som sa vždy snažila variť relatívne zdravo, takže im som stravu nemenila. Ale ja som si stravu prispôsobila tak, aby som dosiahla výsledky.”
KONKRÉTNE PRÍKLADY AKO SI PRISPÔSOBILA STRAVU, KEĎ VARILA PRE VŠETKÝCH
Toto čítaj veľmi pozorne, pretože práve o týchto detailoch to celé je. Mohol by som ti napísať len to že “zmenila stravu a začala cvičiť a teraz vyzerá super” – ale to by ti bolo k ničomu.
My potrebujeme konkrétne rady, ktoré môžeme vyskúšať hneď teraz. Napríklad takéto:
“Ak sme mali cestoviny, tak som si dala menej cestovín a naložila som si do nej viac dusenej zeleniny = takže množstvo bolo veľké ale kalorická hodnota sa znížila.
Alebo keď som robila dusené mäso, tak deťom som dala viac ryže, či zemiakov a ja som si časť prílohy nahradila opečeným hokkaidom alebo pokrájaným zelerom.
Ale keď som robila deťom napríklad buchty, ja som si spravila niečo úplne iné.”
“Keď som si varila zvlášť, vyberala som si skôr na čas nenáročné jedlá.”
Páči sa mi, ako jednoducho to znie. Ak máš problém so zavádzaním nových jedál do rodiny, vyskúšaj začať tým, že budeš robiť takéto menšie zmeny pri každom jedle.
Dôležité je robiť to každý deň a dať tomu čas. Tie cestoviny, čo nahradíš chutnou dusenou zeleninovou prílohou… alebo tú porciu zemiakov, čo vymeníš za zeleninku… alebo tie buchty, čo si nedáš a namiesto toho pripravíš niečo iné = to všetko sa spočítava!
A čo robila, ak mala pri iných jedlách chuť?:
“No a s tými nástrahami: človek časom pochopí, že ak si má vybrať medzi čokoládovou tyčinkou, ktorá mu behom 3 minút zmizne v bruchu a ani nevedel, že niečo zjedol – a medzi miskou gréckeho jogurt s ovocím, ktorá je nielen dobrá ale aj sýtejšia = tak sa mu viac oplatí tá druhá voľba.”
“Tým, že som vedela premôcť pohodlnosť a cvičila som, aj keď sa mi dvakrát nechcelo, vybudovala som si v sebe akúsi disciplínu, z ktorej som potom ťažila aj pri stravovaní.”
NIE JE PRE ŇU NÁROČNÉ TOĽKO VARIŤ?
Ak niekomu poviem, že sú ženy, čo majú 4 deti a dokážu schudnúť, ľudia hneď vedia, že tam niečo nehrá.
- Platí si opatrovateľku?
- Naučila 3 ročnú dcéru variť?
- Čaruje?
Nie. Nie. A v kuchyni nie.
Zmenila na varenie pohľad a tiež ho uprednostnila pred upratovaním:
“Varím každý deň, ale mňa varenie baví. Možno preto to nie je pre mňa problém a necítim to ako nejakú zvlášť záťaž. Tým, že jedlo bolo pre mňa vždy pomerne podstatné, rada si ho vychutnávam, baví ma robiť túto radosť aj ostatným.
Keď varím, tak vždy s predstavou toho, ako si to ostatní vychutnajú. Teší ma, keď ma moja rodina z jedla pôžitok.”
“Skôr znesiem, ak nemám domácnosť vydrhnutú a v stopercentnom poriadku (tam to občas pokuľháva), ale jedlo musí byť.”
Ak mám byť úprimným – tu ma jej odpoveď dosť prekvapila. Čakal som, že si varí minimálne na 2 dni vopred. Veď ja sám varím na 3-4 dni vopred – pretože každý deň by som nestíhal – a to varím len pre seba.
Ako je možné, že to stíha?
JEJ TAJOMSTVO Č.2: ZORGANIZUJ SI DEŇ, ABY TO STÍHALA TO PODSTATNÉ
“Som presvedčená, že človek denne zabije mnoho času úplne zbytočnými vecami, preto si myslím, že aj cvičenie aj príprava jedla sa dajú stihnúť bez nejakých výrazných zásahov do fungovania rodiny.
A to som ja naozaj človek, ktorý si rád dopraje kľud pri cvičení aj pri jedle. Nie som človek, ktorý by postojačky jedol počas toho, ako obskakuje druhých. Ak mám voľný deň, tak cvičím doobeda medzi 8 a 9 ráno. Moje deti vedia, že keď cvičím, tak riešim len veľmi dôležité veci. Žiadne také, že mami urob mi teraz kakavko, lebo do pol hodiny bez neho umriem.
Toto si treba vysporiadať v sebe a nemať výčitky, že človek potrebuje aj čas pre seba. Keď docvičím, venujem sa deťom. Cez týždeň vlastne len najmladšiemu, lebo starší sú už v škole a v škôlke.
Cvičím aj s deťmi formou hry: skáčeme žabky, chodíme ako medvede, alebo sa hráme na fúrik. Keď je vonku pekne, na záhrade sa dá urobiť prekážková dráha. Alebo preliezačky sú skvelé na posilňovanie s vlastným telom aj pre detičky. A pre nich je to zábava.
Potom idem robiť obed. Keďže viem, čo mojim deťom chutí, tak už mám svoj repertoár jedál, ktorý mám už zabehaný a teda príprava nie je príliš zdĺhavá. Ako sa hovorí: v jednoduchosti je krása.
Keď sa najedia, najmenšieho uspávam a keď zaspí, sadnem si k jedlu ja a v kľude si ho vychutnávam. Po obede kávička.
Potom väčšinou riešim handry, lebo pri 4 deťoch sa u nás neustále perie, veša, skladá, a to dookola deň, čo deň. Žehlím len v nevyhnutných prípadoch.
Potom – ak stíham – popracem, urobím taký základný poriadku, ale teda riadim sa tým, že bordel neutečie, takže ak neupracem dnes, upracem zajtra a o nič neprídem.
Ak viem, že na ďalší deň som celý v práci, tak si urobím jedlo aj na druhý deň do obedára.
A to už prichádzajú starší domov, takže sa povenujem im, ak majú úlohy. Starší je štvrták, ten už sa pripravuje sám. Druhorodená je prváčka, na tú treba ešte dohliadať, takže buď ja alebo manžel s ňou preberieme, čo je treba.
Pochystá sa oblečenie na druhý deň.
Potom idem pripraviť večeru. Po večeri, večerná hygiena a potom decká vyženieme na poschodie a my si s mužom pozrieme v kľude správy = to máme taký čas pre seba, že deti otáčame na päte, ak k nám behajú so škrekom, že ten mi spravil to a tá mi zobrala hento.
Žiadne také milí moji, vyriešte si to, mi chceme chvíľku kľud. Aj ten treba, aby sa človek udržal pri psychickom zdraví.
Po správach už naháňame deti do postele. Najmladšieho ešte uspávam, tak občas zaspím s ním (teda väčšinou už zaspím s ním).
A ráno zase deti obliekať, česať, chystať raňajky, desiatu a tak dokolečka.”
PÁR RÁD PRE TEBA:
#1: ZISTI, ČO TI VIAC VYHOVUJE
Spýtal som sa Veroniky aj na toto:
„Čo myslíš, že bolo kľúčom k tomu, že sa ti to podarilo? / resp. čo myslíš, kde robia ženy pri chudnutí najväčšie chyby?“
“Pre mňa bol hlavným kľúčom k úspechu spoznanie toho, čo mne vyhovuje. Spôsob, ktorý som dokázala zakomponovať do mojej stratégie fungovania ako celku. To vnímam ako základ, poznanie seba, toho, čo na mňa platí, pri čom sa cítim fajn, čo ma vnútorne neničí.
Lebo ak ma niečo ničí a vôbec mi to nepasuje, skôr či neskôr s tým seknem. Toto považujem za základ úspechu akéhokoľvek, nielen v chudnutí.”
V praxi si to Veronika aplikovala napríklad na počet porcií. Všade počúvame o tom, že máme jesť 5-7x denne malé porcie.
Ale netvárme sa, že je to zákon prírody.
Poznám veľa žien, ktoré v pohode schudli pri 3 porciách denne a vyhovuje im to oveľa viac ako keď jedávali 5-7x – dokonca mi vraveli, že ak jedli každé dve hodiny, celý ich deň sa točil len okolo jedla a to ich veľmi rozptyľovalo.
Vyber si buď 3 dostatočné, alebo 5 menších – ale ide hlavne o to, aby toho spolu nebolo veľa.
Ona skúsila oboje a viac je sedelo najesť sa 3x do sýta:
“Tiež som zistila, že aby som bola uspokojená, tak sa musím najesť dosť, nemôžem si zobnuť len tak pod zub, to ma len rozčulovalo a vytáčalo.
Takže som po pokusoch zistila, že pre mňa bude lepšie, rozdeliť si jedlo na menej porcií ale tá porcia musela byť veľká a sýta.
Keď som sa poriadne najedla bola som spokojná a nemala som potrebu poškulovať stále po niečom.
Takže som zavrhla ten model stravovania 5 – 6 – 7 x do dňa po troškách a najedla som sa 3x ale veľké porcie”
Nezabúdaj však na to, že Veronika jedávala v kľude, takže jej pocit sýtosti prišiel skôr, akoby sa ponáhľala a za ten čas by stihla nahádzať do seba 3-násobok primeranej porcie.
Len hovorím, že je rozdiel jesť do sýta a niečo iné je prejesť sa. 😉
#2: NAUČ DETI PRISPÔSOBIŤ SA: KEĎ MAMA CVIČÍ, REAGUJE LEN V NUTNÝCH PRÍPADOCH
“Čo sa týka cvičenia, tu som musela jednoducho naučiť deti, že mama cvičí a keď cvičí tak reaguje len v nutných prípadoch. Chcelo to trocha cviku a času, kým deti pochopili, že to myslím vážne a nezabije ich, ak s nejakou požiadavkou počkajú pol hodinku, keď docvičím.
Tí dvaja mladší zo začiatku skúšali, ale časom zistili a prijali pravidlá hry, ktoré som nastavila. Myslím, že to bolo dobré nielen pre mňa ale aj pre nich. Veľa deti dnes nechápe, že sa netočí okolo nich celý vesmír.”
#3: NIE JE NAD TEBOU NIČ, ČO BY ČÍHALO, KEDY POĽAVÍŠ A ZNIČILO TI SNAHU
Toto je naozaj zaujímavá téma. Po jednej z publikovaných premien sa ma čitateľka pýtala na to isté:
“Či sa tá žena (ktorej sa podarilo schudnúť) nebojí, že sa to vráti späť.”
Veronika ti krásne opíše vlastnú skúsenosť:
“Stále niekde hlboko vo mne bol malý strašiak, ktorý ma držal v strehu a šepkal:
-Daj si pozor, kedykoľvek sa ti všetko môže zbúrať ako domček z kariet.-
Tento strašiak bol vybudovaný všetkými tými pádmi, všetkými sklamaniami z neúspešných pokusov, znechutení z vlastnej slabosti, ktorými som počas života prešla.
Chcelo to čas, aby som sa naučila veriť si. Že nie je nič nado mnou, čo číha na to, kedy poľavím, aby mi to zničilo všetku snahu a vrátilo ma na začiatok.”
“Až som si postupne začala uvedomovať: Áno, tak toto som ja, toto nie je žiadna ilúzia, ani krátky príbeh môjho života. Toto som ja a práve teraz žijem svoj život.
Veci už nevyzerali tak fatálne. Prešľapy a chyby už neboli tak tragické, lebo môj život som začala vnímať v omnoho širšom kontexte, ako v horizonte pár hodín, ktoré neboli zrovna podľa plánu. Môj život nestál a nepadal na jednom úspechu, či neúspechu, ale bol vybudovaný na omnoho pevnejších základoch.”
#4: AK CHCEŠ BYŤ DISCIPLINOVANOU V STRAVE = NAUČ SA BYŤ DISCIPLINOVANOU PRI CVIČENÍ
K cvičeniu ešte spomeniem, že Veronika trénovala 4-5x do týždňa a jej tréningy trvali cca 40 min. Samozrejme aj ona mala dni, keď sa jej nechcelo. Ale tým, že sa prekonala, učila sa dodržiavať plán bez ohľadu na náladu = a tým si budovala disciplínu, ktorú neskôr využila pri stravovaní.
VÝSLEDKY:
VÁHA = -18 kg!
“Schudla som 18 kg behom 7 mesiacov, na váhu 48 kg.”
“SUSED PO SCHUDNUTÍ NEVERIL, ŽE SOM TO JA A PÝTAL SA, U KOHO SOM NA NÁVŠTEVE”
“Po schudnutí ma občas okolie nespoznávalo. Stalo sa mi napríklad, že sa ma sused spýtal, u koho som na návšteve. Keď som mu povedala, že však bývam pár domov od neho a sme susedia – zareagoval tak, že krútil hlavou a opakoval, že tam predsa býva úplne iná pani.”
“NEMUSELA SOM HODINU ZNECHUTENÁ VYBERAŤ, ČO SI OBLEČIEM”
“Čo mňa osobne veľmi tešilo bol fakt, že som nemusela hodinu znechutená vyberať, čo si oblečiem a v čom nebudem vyzerať až tak príšerne. Jednoducho, čokoľvek som vytiahla, mohla som si obliecť.
Namiesto toho, aby som si obliekala veci, ktoré čo najlepšie schovajú nedostatky, začala som si obliekať to, v čom vynikli moje prednosti.”
(Nižšie môžeš vidieť porovnanie riflí. Tie modré kedysi nedokázala ani obliecť. A tie čierne nosí teraz)
PO POL ROKU SOM SA PRIHLÁSILA NA POLE DANCE
“Cvičením som si vybudovala skvelú fyzickú silu, kondíciu a koordináciu pohybov. V skákaní gumy som sa stala neporaziteľnou. Po roku som sa prihlásila na pole dance, kde som výrazne ťažila z toho, že som trénovaná.
Je to náročný ale krásny šport, navyše veľmi ženský a to sa mi na ňom páči, že cvičím a navyše to aj dobre vyzerá a ja si vtedy pripadám, akoby som mala “násť” a ja lietam vo vzduchu ako malá gymnastka.
Až moje štyri deti ma vždy vrátia do reality a ja si uvedomím, že som 4-násobná mama, ktorá by mala ostať aspoň trochu seriózna.”
ODKAZ PRE ĎALŠIE BABY:
Spýtal som sa Veroniky aj na to, čo by chcela odkázať iným:
“Pre ženy, ktoré práve teraz čítajú o tvojom úspechu a ktoré by chceli schudnúť, ale nedarí sa im, alebo nezačali, lebo majú pochybnosti, či to vyjde – čo by si im na to povedala?”
“Všetci chceme byť šťastní. To je alfa a omega, motivácia i cieľ. Ak vieš, že tvoja zmena urobí z teba šťastnú a spokojnú ženu, tak neváhaj.
Nájdi si spôsob, ktorý ti bude vyhovovať. Možno bude úplne iný ako ten môj, ale to vôbec nevadí. Vydaj sa cestou pri ktorej nebudeš mať pocit sebaobety a utrpenia. Skúmaj, čo ti chutí, maj radosť z dobrého jedla, len dávaj pozor na mieru.
Nechce sa ti cvičiť? Uvedom si jedno:
Čas sa nezastaví. Čas plynie a ak si teraz pustíš dobrú hudbu, vezmeš činku, švihadlo, či posilňovaciu gumu do ruky, je to ich chvíľa potu a námahy. Krátka chvíľa, ktorá ubehne ako voda. Ale ten pocit po docvičení stojí za to. A z toho pocitu budeš ťažiť dlhodobo.
Ak ťa naplní spokojnosť zo seba samej, z toho, čo si zvládla, ako si prekročila svoj tieň a pokorila svoju pohodlnosť, následne získaš vieru vo vlastné schopnosti – a tvoja cesta bude omnoho jednoduchšia a radostnejšia.”
A nezabudni:
JEJ ÚSPECH NIE JE TVOJÍM ZLYHANÍM!
Má ti ukázať, čo je možné. 😉
O PÁR MESIACOV TO MÔŽEŠ BYŤ AJ TY
Veronike sa podarilo dosiahnuť skvelý výsledok.
Ale všetko to začalo prvým krokom.
Urob aj ty svoj prvý krok ešte dnes:
Klikni na odkaz nižšie a…
NEMUSÍŠ BYŤ NA TO SAMA
Ak by si potrebovala väčšiu pomoc, môžeme sa do toho pustiť aj spoločne. Tu si o tom môžeš prečítať viac a poslať mi svoju žiadosť.