Ako si Stanka ujasnila, čo chce a schudla 7 kg
Niečo o Stanke:
Stanka má 29 rokov a ešte pred pár mesiacmi mala aj niekoľko kg navyše.
Nebola to extrémna nadváha, ale vo svojom tele sa už prestávala cítiť dobre.
Keď sa k tomu pridali aj bolesti bedrového kĺbu (kvôli nedostatku svalovej hmoty), vedela, že potrebuje niečo zmeniť.
Ako sa jej podarilo schudnúť:
Stanka sa roky snažila schudnúť 5-8 kg ale jej snaha nikdy dlho nevydržala. Tým pádom aj výsledky neboli nič moc.
Jedného dňa si však uvedomila, že hoci sa snaží už roky, nedáva do toho toľko odhodlania, koľko by mohla.
A tak to tentokrát skúsila inak.
Prijala, že byť fit má svoju cenu a bola ochotná ju zaplatiť.
Začala robiť skoro až smiešne malé zmeny v strave a cvičení (prvý týždeň cvičila 5 klikov a 5 drepov denne). Ale jej tajomstvom bolo to, že sa na nich na 100% sústredila, aby si bola istá, že jej vydržia.
Neskôr sa tieto malé zmeny začali spájať a priniesli jej výsledky. Nie najrýchlejšie, ale dlhodobo udržateľné. A to je dôvod, prečo je teraz spokojná a nezačína s chudnutím znova po 50-ty krát.
Aké výsledky zatiaľ dosiahla:
Stanka schudla 7 kg a spevnila si svoju postavu.
Vďaka tomu už nemáva bolesti s bedrovým kĺbom a užíva si výlety do prírody, ktoré má tak rada.
Tým, že sa začala cítiť lepšie a sebavedomejšie, začala tak pôsobiť aj na ľudí.
A dokonca si našla aj priateľa!
KEĎ ČÍSLO NA VÁHE NEHOVORÍ CELÚ PRAVDU
Na začiatku mala Stanka 65 kg. Pri jej výške (170 cm) to vôbec neznelo zle – veď pre mnohé moje klientky je 65 kg sen. Ale samotné číslo na váhe nám nehovorí skoro nič. Môžeme mať aj 50 kg, ale ak je tretina z toho tuk, nebude to vyzerať dobre. A nebudeme sa ani cítiť dobre.
A podobne to bolo aj u Stanky:
“Nebola to extra nadváha, ale nepáčila som sa samej sebe.”
“Nemala som žiadnu oporu kostry, čo mi spôsobovalo bolesti s mojím bedrovým kĺbom.”
“Bola som taká mľandravejšia, bruško mi začalo rásť a cítila som aj zmenu v štýle chôdze. Bez svalstva človek chodí tak zvláštne, ako pinguin.”
“MALA SOM POCIT, ŽE SA PRESTÁVAM CHLAPOM PÁČIŤ”
To, čo ju trápilo naviac nebolo číslo na váhe, ale to, ako ju to začína obmedzovať v živote.
Bránilo jej to robiť veci, ktoré mala najradšej:
“Dlhodobo som proste vedela, že toto nie je dobré. Najviac ma nakopla bolesť kĺbu, ktorý ma začal obmedzovať – a aj moje najobľúbenejšie aktivity ako turistika, či hocičo iné, kde sa zapájal ten kĺb.”
A začalo to vplývať aj na jej spoločenský život:
“Na môj vkus to bolo nevkusné. Mala som pocit, že sa prestávam ľuďom (chlapom) páčiť. Bola som vtedy slobodná a dosť som to riešila.”
OKOLIE: “STANKA MALA PEKNÝ ZADOK TAK MINULÝ ROK, NIE TERAZ”
Keď už hovoríme o spoločenskom živote: Spýtal som sa Stanky, či ju jej postava začala obmedzovať aj pri randení a chodení von.
“Áno, dosť som si to vtedy spájala s tým, že – expresívne povedané – takú “tučnú” ma nikto nebude chcieť.
Aj keď som samozrejme mala iné kvality, chcela som byť proste taká pekná, akého pekného chlapa som chcela mať sama.
Najhoršie to bolo v plavkách, keď som sa začala hanbiť.
A aj som počula nepekné komenty, že: Stanka mala pekný zadok tak minulý rok, nie teraz.
Také veci si žena zapamätá.”
Asi ťa neprekvapí ani to, čo to robilo s jej sebahodnotou:
“Začala som si myslieť, že kvôli môjmu telu nemôžem mať pri sebe chlapa, ktorý sa páči aj mne, nie len ja jemu.”
VŠETKO SA ZMENILO, KEĎ…
Postupne sa z malej nepríjemnosti začal stávať problém.
Ale ani to bohužiaľ nestačilo.
Nemám tým namysli, že by sa nepokúšala schudnúť. Lenže všetky jej pokusy boli také-nijaké v štýle: “Začnem, chvíľu niečo dodržiavam, potom príde prechladnutie, potom sa mi už nechce, potom sa znova nakopnem a znova sa mi nechce.”
Stanka vedela, že chce schudnúť, ale ešte nebola vnútorne nastavená tak, aby preto urobila takmer čokoľvek.
Je to ako keď chceš mobil s dobrým foťákom, ale potom zistíš, že stojí 900 €. Pre niekoho je to dôležité a rád zaplatí cenu. Niekomu inému to za to nestojí.
Pokiaľ ide o chudnutie, Stanka bola ten druhý prípad.
Chcela mať štíhlu a pevnú postavu, ale keď bolo potrebné “zaplatiť cenu” (napríklad ísť skôr spať, vstávať skôr, pripravovať si obedy do práce, ísť cvičiť aj keď sa jej nechcelo) – vždy s tým nakoniec prestala.
Veľa z nás je na tom podobne.
Našťastie v jej prípade prišiel bod zlomu:
“Môj breaking point však bol, keď som sa raz sprchovala, pozerala na seba a začala som byť k sebe naozaj úprimná.
Nikdy som nemala nejakú extrémnu nadváhu, max. 5-8 kg, ale aj tak ma to veľmi hnevalo.
A vtedy v sprche som sa proste spýtala samej seba, prečo sa snažím už toľké roky chudnúť, keď to nemá žiaden výsledok a nikdy doteraz sa mi to nepodarilo.
Boli to však všetko len také latentné pokusy, ktoré trvali vždy max pár mesiacov, (ešte k tomu prerušované chrípkami). Žiadna veľká trvalá zmena v jedálničku ani v pohybových aktivitách. No proste výsledok v podstate žiadny, len veľmi mierny.”
VZDAŤ TO ALEBO TO ZAČAŤ ROBIŤ PORIADNE?
Vtedy si uvedomila niekoľko vecí.
Napríklad to, že už dlhší čas “niečo robí” a aj tak nevidí poriadne výsledky.
Lenže uvedomila si aj to, že do toho dáva tak strašne málo odhodlania a robí to tak nepravidelne, že lepšie výsledky ani očakávať nemôže. Problémom nebolo to, či robí veľké alebo malé zmeny. Ale to, že im nevenuje dostatok pozornosti a časom s nimi prestane.
A tak začala rozmýšľať nad tým, či nebude lepšie vzdať to úplne.
Veď načo sa snažiť ďalej, keď jej to aj tak nevychádza? Aký to má zmysel?
Potom si však predstavila, čo sa asi stane, ak to vzdá.
Nemala nejakú život-ohrozujúcu nadváhu. A ani ju lekári nestrašili cukrovkou.
Ale vedela, že ak niečo neurobí, nič sa nezmení k lepšiemu. Práve naopak – jej postava ju bude takto (a neskôr možno aj horšie) obmedzovať do konca života:
“Vtedy mi to prišlo, že taká cesta tu proste ani nie je.
V mojom prípade (ak by som to vzdala) by som so svojím telom bola naveky nespokojná. A aj to mi prišlo ako katastrofálna predstava a markantné zhoršenie kvality môjho života.
Plus – začínala som mať problémy s oporou kostry, lebo nebolo dostatok svalstva na jej udržanie. Z toho ma začal bolieť bedrový kĺb a nemohla som chodievať napríklad na túry, ktoré som milovala.”
Odrazu sa na celé chudnutie a starostlivosť o telo začala pozerať inak:
“Keď som sa takto surovo postavila pred tú najhoršiu možnú alternatívu, vtedy mi docvaklo, že vzdať niečo, aj keď mi to 300x nevyšlo, nie je možné. Taká cesta tu nie je a ja sa budem snažiť dovtedy dokým to nedosiahnem.
Vtedy som to konečne pochopila. Človek prirodzene hľadá skratky, ale keď si uvedomí, že tu žiadne skratka nie je, príde prebudenie, možno trochu bolestné, ale aspoň už vidí tu cestu po ktorej ísť.”
ČO CHCEM, PREČO TO CHCEM A ČO SOM PRETO OCHOTNÁ UROBIŤ?
Stanka si týmto ujasnila 3 základné veci:
- Čo chcem?
- Prečo to chcem?
- A akú cenu som ochotná zaplatiť? / čo som preto ochotná urobiť?
My si často neujasníme ani prvé dve veci. Často povieme len to, že chceme schudnúť, aby sme sa cítili dobre. Ale to nestačí. Cítiť sa dobre môžeme aj pri pozeraní filmu a jedení zmrzliny.
Tak načo chudnúť?
Preto sa nad tým potrebujeme zamyslieť trochu hlbšie.
Keď už budeme mať jasno v tom, čo chceme a prečo – budeme ochotnými urobiť preto oveľa viac. Budeme ochotnými prijať aj vyššiu cenu.
Tak ako to urobila aj Stanka.
Akceptovala, čo je potrebné urobiť na to, aby sa jej podarilo schudnúť. A potom sa rozhodla, že tú cenu zaplatí:
“Toto bol môj moment, keď som sa zmierila so všetkými chudnucími zmenami, ktoré som postupne adaptovala do svojho života – vo veľmi pomalej by priam plíživej miere. Hrala som sa s tým. Nastavovala som si to tak, aby ma to nestresovalo, priam naopak, aby som sa z toho tešila, aby som si vedela ten život aj užívať, ale aj vykompenzovať, keď bolo treba. Nikdy potom som už chudnúť neprestala, lebo som videla svoj cieľ.
Takto som za rok posilnila svalstvo a schudla zo 65 kg na 59 kg pri výške 170 cm (a veku 29 rokov) a som naozaj oveľa viac spokojnejšia so svojím telom. Bedrový kĺb ma prestal bolieť a celkovo s ním zvládnem oveľa viac. “
JEJ TAJOMSTVO Č.1: VEEEĽMI POMALÉ ZMENY
Každý sme trochu iní. A preto každému môže vyhovovať trochu iný spôsob. Ak si sa doteraz snažila zmeniť veľa vecí naraz (robiť radikálne zmeny) a nevydržalo to, môžeš si inšpirovať Stankou, ktorá na to išla úplne opačne:
STRAVA
Ako menila stravu?:
“Veeľmi pomaly.
Ba priam tak, aby ma to vôbec nešokovalo. Zvyk je železná košeľa, takže najprv som začala meniť raňajky.
Začala som si vyhľadávať recepty a potraviny, a vytvorila som si pekne jednoduché možnosti a variácie, ktoré netrvajú dlho na prípravu a sú zdravé.
Keď som si zvykla na raňajky, pridala som zdravé šalátové večere a obmeny, ale s tým, že víkend bol môj cheating priestor.”
Poznámka: Urobiť si cez víkend “cheating” znamená dať si jedno “cheat jedlo”. Ak by sme “cheatovali” od rána v sobotu až do večera v nedeľu – výsledky by sa nám nepáčili. To len aby nedošlo k nedorozumeniu:)
CVIČENIE
A ako postupovala pri cvičení?
“Sranda je, že z takého prvotného “musím” sa veľmi rýchlo stala zábavka, lebo ma veľmi tešilo, keď som spravila aj po malých kúskoch niečo dobré pre svoje telo.
Začala som napríklad cvičiť každé ráno cviky na rehabilitáciu. Potom v práci som začala dávať kliky a drepy (viem, že asi každý nemá tú možnosť). Úplne na začiatku som začínala, že 1. týždeň každý deň 5 klikov a drepov, a potom každým ďalším (týždňom) som to zvyšovala o ďalších 5.
Až som sa dostala na 60 klikov a drepov denne.
Robila som si aj fotky a tá zmena bola úžasná. Cítila som sa silnejšia a hlavne prsia rástli.”
JEJ TAJOMSTVO Č.2: ZA KAŽDÝ KROK SPÄŤ, UROBÍM 2 KROKY VPRED
Každý z nás urobí pri zmene stravy krok späť. Ale nie vždy to vieme psychicky zvládnuť. Problémom často nie je ani ten jeden krok späť, ale tých ďalších 5, ktoré urobíme, pretože sa na seba hneváme alebo máme pocit, že už je to aj tak jedno.
Stanka mala skvelý spôsob, ako si každý krok späť vykompenzovať:
“Prišla som na to, že keď si chcem (alebo musím) dať niečo ťažšie na večer (Večera v reštike, kino a pukance, priatelia a pivo) – tak to môžem vykompenzovať ľahším zdravým obedom. A poprípade ešte ľahšími raňajkami na druhý deň a dlhou prechádzkou domov.
A tak sa kompenzácia stala mojím druhým chudnucím nástrojom.
Došlo mi totiž, že je to čistá matematika a že keď niečo prijmem automaticky musím myslieť na to, ako to vydám von, alebo prijmem (predtým alebo potom) menej.
A bez tej matematiky sa nepohnem.
Až som sa jedného dňa z neustáleho robenia zmien dostala do stavu, že som si to veľmi pekne nastavila a bola som s tým spokojná, a chudla ďalej.”
Zaujalo ma to, ako si to Stanka zvykla kompenzovať. Čo máme urobiť, aby sa z toho nestalo “zradné pravidlo”, že:
“Dám si na večeru koláč, veď zajtra to vybehám” ?
“To si človek musí ustriehnuť. Mať to stále na pamäti. A nikdy nepoľaviť. Našťastie, keď už je pohyb a prechádzky zvykom, nie je to vôbec ťažké.
Po čase som začala presne cítiť balans v tele, kedy som takpovediac na nule, a kedy som to prepískla a musím sa k tej nule dostať.
Hlavne, aby tie výnimky neboli tak časté.”
Ukážem ti, ako to u nej vyzeralo v praxi.
Ak napríklad vedela, že večer ide na oslavu a že tam bude veľa pokušení a možno urobí “krok vedľa”, začala sa na to pripravovať už vopred. Ešte pred oslavou.
“Minule sme boli na rodinnej oslave, večera v ruskej reštike, parádne pirôžky, boršč, vodka – takže na obed (predtým) bol pekne šalátik a po večeri hodinová prechádzka a ľahšie raňajky.”
ANI DVOJ-MESAČNÁ CHRÍPKA JU NEZASTAVILA
Tak ako všetci aj ona mala svoje špecifické prekážky. Lenže vďaka tomu, že sa pred chudnutím správne nastavila, prekážky ju mohli maximálne tak spomaliť, nie zastaviť.
“Ochorela som na hroznú 2-mesačnú chrípku a celé svalstvo atrofovalo.
Ale keďže som v hlave mala mindset, že to nikdy nevzdám, už počas chrípky som sa tešila ako začnem znova cvičiť.
A tak sa aj stalo – nabehla som na predchádzajúci rytmus, určila si presne, ktorý deň budem mať akú aktivitu, aj s oddychom, aby som to moc nepreháňala. Síce to trvalo nejaký ten čas ale našla som si akoby program úplne na svoju mieru, ktorý ma ani nezaťažuje, ale pri tom aj chudnem.
1x do týždňa plávanie, 1x jóga a pomimo to každý deň kliky, drepy, naťahovačky a hlavne veľa chôdze – minimálne 6 tisíc krokov za deň.
Človek si na to celkom aj zvykne. “
VÝSLEDOK = – 7 KG!
Ak sa pozrieme len na číslo na váhe, Stanka má o 7 kg menej. Ale o číslo nejde.
Len si prečítaj to, ako veľmi jej to zmenilo život:
“Môžem si sebavedomo kráčať po kupku v plavkách. Nehanbím sa pred partnerom. Môžem chodiť na dlhšie túry a viem, že kĺb nebude bolieť a že som v celkovo lepšej fyzickej kondícií a s lepšou imunitou. Napríklad pri jóge zvládnem také pozície, o ktorých sa mi predtým len snívalo.“
“Konfekčná sa mi zmenila z M na S, čo bol pre mňa mega úspech!”
“Teraz sa cítim sebavedomejšie a hlavne viem, že to dokážem! Predtým to bola skôr utopická predstava, ale teraz mám pocit, že viem, ako na to a môžem sa na to spoľahnúť.”
A čo kolegovia, ktorí predtým nepekne komentovali jej postavu:
“Stanka má vraj teraz citujem: Dokonale pevný zadok.”
Not bad.
A ako bonus:
“A sranda, že keď som schudla, našla som si aj frajera. Možno je to náhoda, ale už len to, že som sa cítila lepšie ma veľmi tešilo.”
To určite nebude náhoda. Tak ako sa cítime my sami, tak pôsobíme aj na druhých. 😉
AK NIE SME OCHOTNÍ UČIŤ SA A PRISPÔSOBIŤ SA – NIČ SA NEZMENÍ
Veľa žienok si prečíta inšpiratívnu premenu, no aj tak sa im nedarí začať. Zaujal ma aj Stankin názor na to, prečo ženy nezačnú s chudnutím, aj keď vedia, že by mali:
“Chudnutie potrebuje zmenu životného štýlu. Zmena predstavuje stres, vybočenie zo zvyku a naučenie sa nových vecí. Pokiaľ sa nezmení “setup v hlave” na učenie a prispôsobovanie sa na nový život, samotná zmena nikdy nenastane.”
“Chudnutie z môjho pohľadu bolo ako uvarenie žaby. Volám to tak kvôli jednému prísloviu, že keď hodíte žabu do vriacej vody, tak hneď vyskočí. Ale keď ju vložíte do studenej a pomaly zohrievate, tak sa uvarí. A pre mňa je učenie všetkých schopností a teda aj chudnutia vždy takéto varenie žaby. Treba robiť malé baby steps, ale vytrvalo a výsledok sa určite dostaví.”
Súhlasím s ňou. Neboj sa skúšať nové veci. Neboj sa ochutnávať potraviny (a kombinácie), ktoré si nikdy predtým nejedla. Neboj sa experimentovať s rôznymi druhmi pohybu alebo so svojím programom dňa. A neboj sa požiadať druhých o pomoc.
⇒ Či už fitnes trénerku, ak nevieš, čo máš zmeniť.
⇒ Alebo rodinu, ak máš veľa povinností.
⇒ Alebo mňa, ak nevieš ako správne začať, alebo ako pri tom vydržať.
Možno si tieto možnosti už dávno vylúčila.
Ale mysli na to, že ak chceme mať iné výsledky ako doteraz, potrebujeme aj robiť veci inak ako doteraz. Čo urobíš odteraz inak?
ODKAZ PRE ĎALŠIE BABY:
Spýtal som sa Stanky aj na to, čo by chcela odkázať iným:
“Pre ženy, ktoré práve teraz čítajú o tvojom úspechu a ktoré by chceli schudnúť, ale majú pochybnosti, či to vyjde – čo by si im na to povedala?”
“Že nech do toho praštia, nech z toho majú radosť a zabávajú sa, nech je to pre nich hra, objavovanie samej seba ale hlavne svojím tempom!”
“Len nech to vydržia a aj po malých pochybeniach stále pokračujú ďalej. A hlavne ten mindset “nikdy sa nevzdať” je veľmi dôležitý.”
Malý tip od Stanky na záver:
“Určite odporúčam túto váhu: “Osobná váha UMAX Smart Scale US20E, má k dispozícií aj appku Feelfit, kde sa to cez bluetooth veľmi rýchlo updatuje a udržuje štatistiky. Je to hrozne motivujúce. Have fun!”
* * *
O PÁR MESIACOV TO MÔŽEŠ BYŤ AJ TY
Stanke sa podarilo dosiahnuť skvelý výsledok.
Ale všetko to začalo prvým krokom.
Urob aj ty svoj prvý krok ešte dnes:
Klikni na odkaz nižšie a…
NEMUSÍŠ BYŤ NA TO SAMA
Ak by si potrebovala väčšiu pomoc, môžeme sa do toho pustiť aj spoločne. Tu si o tom môžeš prečítať viac a poslať mi svoju žiadosť.