Niečo o Emili:
Emili mala kedysi 55 kíl, no po dvoch deťoch a následnom “stereotype mamičky” jej váha ukázala 75 kíl. Jej okolie ju odhováralo tým, že “aj iné ženy majú nadváhu” a že “má byť rada, že nemá 100 kíl”, ale ona sa skrátka necítila dobre a chcela to zmeniť.
Ako sa jej podarilo schudnúť:
Emili sa rozhodla prestať počúvať okolie a začať sa viac starať o svoje telo. Uvedomila si tiež, že ak to má zvládnuť, potrebuje robiť zmeny postupne, aby to pre ňu nebolo ťažké.
A tak začala len tým, že zmenila svoje obedy. Potom si vytvorila systém, ako si pripravovať jedlo vopred. A nakoniec si vymyslela spôsob, ako mať dostatok pohybu aj popri 2 deťoch.
Aké výsledky zatiaľ dosiahla:
Emili schudla 23 kíl! Týmto sa dostala na váhu 52 kíl a má tak dokonca menej ako pred tehotenstvom. Tiež sa jej podarilo vyformovať si krásnu postavu.
Ale najviac sa Emili teší z toho, ako veľmi sa jej zlepšil vzťah s manželom, pretože už nebýva frustrovaná a nespokojná.
* * *
“V MOJOM OKOLÍ BOLI ŽENY, KTORÉ PO KAŽDOM PÔRODE VYZERALI, AKOBY ANI NEBOLI TEHOTNÉ”
Po pôrode sa nikto nepozerá na to, či má žena nejaké to kilo navyše. Väčšina žien to berie ako samozrejmosť, ako niečo, čo k tomu patrí.
Aspoň do chvíle, kým nezačnú vo svojom okolí vidieť mamičky, ktoré aj po pôrode vyzerajú super.
Niečo podobné sa stávalo aj Emili:
“V mojom okolí boli ženy, ktoré mali aj 4 deti a po každom pôrode vyzerali akoby ani neboli tehotné. A tak som sa pýtala samej seba: Prečo je to tak? Prečo ja musím byť taká? Prečo to aj u mňa tak nejde?”
STEREOTYP MAMIČKY PRINIESOL ĎALŠÍCH 10 KÍL NAVYŠE
Ani to však nestačilo na zmenu. Mesiace ubiehali a Emili bola stále frustrovaná svojou postavou. Nakoniec otehotnela druhýkrát:
“Po druhom pôrode ukázala váha 65 kg. Varím si: to nie je také hrozné. Ale prešlo pár mesiacov a ja som pribrala na 75 kg. Bol to ten stereotyp mamičky, ktorá nič nestíha, nemá čas na seba a nestíha sa ani najesť!”
(Emili pred chudnutím)
“TOTO UŽ NIE SOM JA”
Emili tak pod dvoch deťoch získala aj niečo, z čoho nebola veľmi nadšená: Kilá navyše. A to jej znepríjemňovalo život:
“Bola to pre mňa veľká zmena. Aj keď v prvom rade bola pre mňa dôležitá dcérka, necítila som sa dobre. Tie kilá bolo cítiť. Napríklad keď som šla po schodoch, hneď som bola zadýchaná.
Ako mamička som chcela, aby bolo všetko okolo bábätka a domácnosti dokonalé. Ale zabúdala som na seba.”
Keďže tých posledných 10 kíl prišlo až po pôrode, Emili vedela, že ak s tým niečo neurobí, časom sa to len zhorší.
Toto pokračovalo až do dňa, keď si uvedomila, že takto to ďalej nejde:
“Bolo to pred 13 mesiacmi. Nabrala som odvahu a pozrela sa do zrkadla s pocitom, že toto už hádam nie som ja. Takto to nemôže ísť ďalej, veď kam by to až zašlo?”
“ČO TAM PO POSTAVE, BUĎ RADA, ŽE MÁŠ ZDRAVÉ DETI”
Ako pri všetkých zmenách v živote, tak aj pri chudnutí platí to, že si naše zmeny všimnú ľudia z okolia.
Ak je to niečo, čo sa im páči (napríklad to, že čakáš bábätko), schvália to a budú ťa podporovať:
“Jééj, vy čakáte bábo. To je super. Mám doma kopu drobného oblečenia, ktoré si môžeš zobrať, ak by si potrebovala.”
Ale ak je to niečo, čo sa im nepáči (napríklad to, že ty začínaš chudnúť a oni nie - a to im pripomína ich vlastnú nadváhu), reagujú podobne ako v prípade Emili:
“Aj okolie vnímalo, že som väčšia, ale nikto ma nepodporil. Vždy mi hovorili len o tom, že môžem byť rada, že mám zdravé deti a že čo tam po postave, veď nemám 100 kg. Hovorili, že aj “ostatné sú pri sebe a nič s tým nerobia”.
Ja som však nebola spokojná a ani stotožnená s tým, že mám ostať takáto. Povedala som si: prečo nedokázať ostatním, že to ide? Prečo sa uspokojiť s tým, ako to je - ak môžem byť naozaj spokojná s tým, ako to môže byť?”
Emili sa rozhodla prestať počúvať okolie a rozhodla sa urobiť to, čo bolo pre ňu dôležité:
Začať sa viac starať o svoje telo a vďaka tomu schudnúť.
LEN JEDNA ZMENA
Väčšina žien sa pri chudnutí snaží prestať jesť všetko nezdravé - len tak zo dňa na deň.
Teoreticky to dáva zmysel a ja ich úplne chápem. Tiež by som prvýkrát začal rovnako. Ale naučil som sa, že my ľudia nie sme stroje.
Nie sme ako práčky, ktoré len tak nastavíš na nový program a fungujú spoľahlivo bez ohľadu na to, či sú zvyknuté.
My ľudia sme iní. Máme emócie. Máme problémy a prekážky a starosti a iné povinnosti. Máme viacero motivácií, ktoré spolu súperia: napríklad ak chceš prestať jesť sladké a schudnúť (to je motivácia ísť na sever), no zároveň nechceš na oslave uraziť hostiteľku (to je motivácia ísť na juh).
A tiež si na nové pravidlá a zmeny potrebujeme zvyknúť.
A preto s chudnutím potrebujeme začať trochu inak. Napríklad tak ako Emili.
Ako prvé si začala všímať, čo v skutočnosti jedáva:
“Popozerala som všetky potraviny, čo boli doma. Skoro žiadna zelenina, na obed vyprážaný syr a hranolky, za tým káva a k nej veterník.”
A potom sa prvé 2 týždne sústredila len na jednu jedinú zmenu:
“Menila som na začiatok len obed. Vravela som si: nech moje telo nedostane šok. Inak by bolo pre mňa ťažké ovládať sa a nedať si ako ostatní doma. Začala som sa hneď cítiť lepšie. Tie 2 týždne zdravšieho obedu ma začali napĺňať tým, že som bola spokojnejšia. Neprepadal ma taký pocit na sladké. Každý deň som sa tešila na to, čo si na obed pripravím.
Po tých 2 týždňoch si vravím: čo tak skúsiť aj zdravšie raňajky?”
AKO ZVLÁDALA CHUŤ NA SLADKÉ
Chuť na sladké sme pri zmene stravy mali všetci a nie je vždy ľahké ju zvládnuť.
Emili má na to zaujímavý spôsob:
“Prvých pár dní bolo v pohode. No prišiel víkend a na stole všetko možné. Bolo ťažké nedať si a povedať: “nemám na to chuť”. Ale keď som to vyslovila nahlas, tak akoby chuť na to naozaj prešla.
Keď si niečo poviem nahlas a pred niekým, tak ma to uistí v tom, čo chcem. Vedela som, čo chcem a že chcem byť taká, aká som bola a natrvalo.”
CHUDNUTIE PRIŠLO AJ BEZ POČÍTANIA KALÓRIÍ
Po prvom úspešnom mesiaci pridala Emili ďalšie zmeny:
“Po tom mesiaci som začala aj s olovrantom a večerou.Viac som si hľadala nejaké recepty, a upravovala si pre seba, čo budem jesť a kedy.
Nikdy som si nič nevážila a nedávala do tabuliek.”
JEJ TAJOMSTVO Č.1: PRIPRAVOVAŤ SI JEDLO VOPRED
Emili sa snaží pripravovať si jedlo vopred, aby nemusela variť, keď je napríklad hladná alebo unavená.
“Zhruba 2 mesiace som si hľadala nové jedlá a začala som si ich pripravovať vopred. Jedlá si pripravujem podľa toho, na čo mám chuť. Niekedy si chystám raňajky už večer. Snažím sa mať navarené do pol 12-tej, vtedy dávam dcérku spať.
Večeru si pripravím, kým deti nespia. Nikdy nejem pred spaním ale jem tak, aby som nešla spať s pocitom hladu.”
Pochopila tiež, prečo je také dôležité mať v tom systém:
“Horšie to bolo, keď prišli dni, keď sme neboli doma. Vtedy som si však pripravila niečo deň predtým, aby som nebola hladná, keď prídem domov. Ak nemám nič nachystané, tak s veľkou pravdepodobnosťou by som siahala po sladkom. Ale keď mám nachystané, tak stačí len vybrať a najesť sa. Vždy je lepšie mať niečo hotové pripravené a mať vo všetkom systém.”
JEJ TAJOMSTVO Č.2: CVIČENIE POPRI DEŤOCH
Ďalším jej skvelým nápadom bolo to, že vymyslela spôsob, ako cvičiť aj popri deťoch. Tu môžeš krásne vidieť, že ak niečo naozaj chceme, nájdeme spôsob, ako to dosiahnuť:
“Keď deti zaspali, tak som cvičila. Nebrala som to tak, že musím. Brala som pohyb a cvičenie ako bežný úkon dňa. Aj večer keď zaspali a bola som unavená a sadla som si, že už mám kľud a nechce sa mi cvičiť - postavila som sa bez premýšľania išla cvičiť. Vždy mi to dalo energiu a lepšiu náladu.
Cvičenie si dávam podľa seba, tak aby bolo pre mňa plné fantázie a zábavy. A nie niečo, čo musím odcvičiť, len aby som splnila časový limit.
Snažím sa spájať príjemné s užitočným. Nebaví ma len tak sedieť hodinu pri deťoch a hrať sa. Vždy niečo vymyslím: zapnem hudbu a spolu s deťmi tancujeme, skáčeme a zapájam ich do rôznych aktivít.
Im predsa tiež dobre padne, keď sa rozvíjajú aj pohybovo - a nie len sedieť a skladať si. Je to pohyb navyše a nevznikajú výhovorky ako “však ja mám deti a pri nich sa nič nedá. Je to len o fantázií.”
VÝSLEDOK = - 23 KG!
“Teraz mám 52 kg, čiže ešte menej ako pred tehu.”
Ale ako stále hovorím: samotné číslo na váhe nie je odmenou. Odmenou sú tie možnosti, ktoré ti menšie číslo na váhe môže priniesť.
A čo bolo tou odmenou pre Emili?:
“Cítim sa lepšie a sebavedomejšie. V obchode konečne nemusím hľadať voľné veci, aby mi nič netrčalo. Moja kondička sa zlepšila a mám viac energie.
Vzťah s manželom sa extra výrazne zlepšil. Aj keď mi predtým nič nevravel, je na ňom vidieť, že je spokojný a teší sa, že som spokojná hlavne ja. Už sa neopúšťam a neľutujem, že som tučná.“
ODKAZ PRE ĎALŠIE BABY:
Spýtal som sa Emili aj na to, čo by chcela odkázať iným:
“Pre ženy, ktoré práve teraz čítajú o tvojom úspechu a ktoré si nie sú isté, či by to mali skúsiť alebo nie - čo by si im na to povedala?”
“V prvom rade by si mali dať otázku, či sú spokojné. Myslím, že odpoveď je určite “NIE”. Potom sa opýtať samej seba: prečo je to tak? Čo je dôvod toho, prečo sú také a majú zo seba zlý pocit? Prečo nie sú sebavedomé a prečo sa snažia schovať za každodenný nával povinností?
Tak ako aj ja, tak to zvládne aj každá. A nie len na chvíľku ale nastálo. Nie je v tom žiadna veda, ani tabletky či nápoje. Stačí si nahlas, ale naozaj nahlas povedať:
“som sebavedomá žena a chcem sa cítiť dobre.”
Ak by som sa mala vrátiť späť o 13 mesiacov, tak idem do toho hneď. Nie je nič krajšie ako sa na seba pozrieť a vidieť spokojný úsmev: Toto som ja a robím pre seba ale aj pre rodinu niečo viac.”
* * *
O PÁR MESIACOV TO MÔŽEŠ BYŤ AJ TY
Ako si mohla vidieť, Emili sa podarilo dosiahnuť skvelý výsledok. No nebolo by super, ak by si to o pár mesiacov bola aj ty, kto sa bude s úsmevom obzerať v zrkadle a tešiť zo svojej novej postavy?
Možno si to teraz nevieš ani len predstaviť. Ale rovnako tak si to nevedela predstaviť ani Emili.
A preto, ak to chceš skúsiť aj ty, len klikni na odkaz nižšie a pridaj sa na môj zoznam, kde ti neskôr ponúknem možnosť vstúpiť do môjho kurzu.