Ako začať s chudnutím, ak máme kopu výhovoriek
Pred pár dňami mi jedna z čitateliek napísala:
“Ahoj, mám nadváhu cca 10kg. A tiež mám problém naštartovať sa. Keď sa nad tým zamyslím, je to preto, že mám viac výhovoriek. Vždy si poviem, že od zajtra alebo sa mi nechce len preto, lebo mi chýba sparing partner, s ktorým by som to zdieľala alebo by ma aspoň potiahol, ak by sa mi práve nechcelo.”
-Danka
Danka nie je jediná, ktorá ma takýto problém.
Veľakrát niečo chceme, no zároveň máme kopu výhovoriek, kvôli ktorým s tým nič nerobíme.
Dalo by sa povedať, že práve naše výhovorky sú našou najväčšou prekážkou, pretože nám bránia vôbec začať.
A tak mi napadlo, že ti s nimi pomôžem.
Dnes ti poviem o tom, prečo ich mávame, ako presne nám bránia niečo zmeniť a poradím ti aj to, ako ich prekonať.
PREČO MÁVAME VÝHOVORKY?
Výhovorky si vymýšľame vtedy, ak máme pocit, že by sme mali niečo urobiť (cvičiť, variť zdravšie) – no zároveň to z nejakého dôvodu nechceme urobiť (nechceme sa cítiť nepríjemne).
Ten dôvod však nepovieme priamo.
Väčšinou namiesto toho použijeme nejakú klasickú výhovorku:
⇒ “Rada by som cvičila, ale kvôli povinnostiam na to nemám čas.” = (skutočný dôvod: nechcem cvičiť, pretože sa pritom cítim nepríjemne)
⇒ “Chcem variť zdravšie, ale deťom to nechutí.” = (skutočný dôvod: nemám chuť variť stále na dvakrát)
⇒ “Chcela by som pravidelne cvičiť, ale nemám s kým.” = (skutočný dôvod: cvičenie ma nebaví a ja nechcem robiť niečo, čo ma nebaví)
⇒ “Zdravé jedlá nie sú chutné.” = (skutočný dôvod: nechcem sa vzdať svojich obľúbených jedál)
⇒ “Nemám pevnú vôľu.” = (skutočný dôvod: neviem, ako sa prekonať, ak sa mi nechce)
Mnohokrát vieme, že výhovorky nie sú skutočné dôvody, kvôli ktorým niečo nerobíme.
Ale aj tak ich opakujeme stále dookola.
A teraz sa ťa opýtam:
Čo myslíš, prečo používame tieto výhovorky?
Prečo namiesto blbostí ako:
“Necvičím, pretože nemám čas.”
nepovieme priamo:
“Necvičím, pretože ma pritom pália svaly, potím sa a nevládzem. Je to pre mňa nepríjemné.” ?
…
Podľa mňa je to preto, lebo výhovorky nám pomáhajú necítiť sa previnilo.
Pozri sa ešte raz na tie výhovorky, o ktorých som písal vyššie a všimni si podškrtnuté slová.
Všimla si si, čo majú spoločné?
Majú v sebe niečo, čo “nie je naša vina” alebo za čo “my nemôžeme”.
Nemôžeme za to:
⇒ že nám šéf dal v práci veľa povinností,
⇒ že je vonku chladno alebo horúco,
⇒ že sa deti a manžel nechcú prispôsobiť,
⇒ že sú Vianoce,
⇒ že sme pri narodení nedostali pevnú vôľu (nech už to znamená čokoľvek).
Tieto veci nemáme pod kontrolou.
A tým pádom nemáme zlý pocit z toho, že nič nerobíme alebo že nedosahujeme výsledky ako iní.
Výhovorky sú taký náš spôsob, akým povedať:
“Nie som za to zodpovedná. Nemôžem s tým nič urobiť.”
Len si porovnaj, čo je príjemnejšie:
1) Rozbaliť si Kinder Bueno a pritom si nahovárať:
“Nejem zdravo, pretože zdravé jedlá nie sú chutné.”,
ALEBO…
2) Prevziať zodpovednosť za to, ako sme sa doteraz (ne)snažili to zmeniť, a úprimne si priznať:
“Nejem zdravo, pretože nepoznám žiadne zdravé recepty, ktoré by mi chutili – čo bude asi tým, že žiadne nehľadám a neskúšam.”
Jasné, že si väčšinou vyberieme tú prvú možnosť. Nemáme pri nej pocit, že to MY by sme mali niečo zmeniť.
Aj ja som robil to isté.
Ale postupne mi došlo, že hoci mi výhovorky pomáhajú mať zo seba lepší pocit – časom sa stávajú mojími najväčšími prekážkami žiť život, aký chcem žiť.
AKO NÁM VÝHOVORKY BRÁNIA MAŤ ŠTÍHLU A ZDRAVÚ POSTAVU?
Ak máme dobrú výhovorku, prečo nejeme zdravo, nastanú tieto 2 veci:
1) Nesnažíme sa s tým niečo urobiť:
Ak veríme tomu, že problémom/riešením nie sme my, ale niekto iný (zdravé jedlá, deti, návštevy, kolegyne, dovolenky, šéf, počasie, kamošky) – nemáme pocit, že to “my” by sme s tým mali niečo robiť, ale niekto iný.
A tak nerobíme nič. Ani sa nesnažíme. Len čakáme na to, kým sa ostatní zmenia. A ak sa niekto opýta, zopakujeme našu výhovorku:
“Nejem zdravo, pretože deti to odmietajú.”
2) Ostávame nespokojnými so svojím životom
Síce nás nikto nesúdi za to, že “deti nemajú rady zeleninu” – ale ani postavu nám to nezlepší.
Našťastie – ja tu nie som na to, aby som ukazoval prstom a súdil ťa za to, že sa vyhováraš.
Verím, že chceš schudnúť.
A verím aj tomu, že ak pritom máš nejakú výhovorku – je to len preto, lebo sa ti ju zatiaľ nepodarilo prekonať.
A s tým ti teraz pomôžem.
AKO PREKONAŤ SVOJE VÝHOVORKY?
Zvykne sa hovoriť:
“Za všetkým hľadaj ženu.”
Ale mne sa viac páči:
“Za všetkým hľadaj motiváciu.”
A niečo podobné platí aj pri výhovorkách. Len si porovnaj tieto dve situácie a hneď budeš vedieť prečo:
Situácia č.1:
Si trochu prechladnutá, ale nie je to nič strašné. Niekto ťa zavolá na kávu. Lenže tebe sa vôbec nechce ísť. Čo urobíš?
Povieš mu priamo:
“Nechcem sa s tebou stretnúť.”
?
Určite nie (taká krutá by si nebola).
Povieš skôr to, že nejdeš, pretože si chorá (a budeš dúfať, že to ako dôvod bude stačiť). Inými slovami – použiješ prechladnutie ako skvelú výhovorku, proti ktorej sa nedá namietať.
Situácia č.2:
Rovnaká situácia, ale tentokrát tam veľmi chceš ísť. Čo urobíš v tomto prípade?
Použiješ prechladnutie ako výhovorku, aby si nemusela ísť a necítila sa previnilo?
Nie!
Aj keby sme sa necítila práve najlepšie, do večera by si urobila čokoľvek, aby si mohla ísť.
Vypila by si litre bylinkového čaju, zaľahla pod paplón, vzala si tabletku, pospala si… a nakoniec IŠLA VON! Pretože by si tam CHCELA ísť.
Aký je rozdiel v týchto dvoch situáciách?
MOTIVÁCIA!
Každý má pri chudnutí prekážky.
Ale ten, kto má silnú motiváciu, bude hľadať spôsoby, ako ich zdolať.
A naopak ten, čo má slabšiu motiváciu, použije tieto prekážky ako výhovorku.
Inak povedané:
Ak máš výhovorky a chceš sa ich zbaviť, zvýš si motiváciu.